Založ si blog

Teta, máš krásne zuby!

Zuby. Má ich skoro každý. Za moje zuby môže moja mamka (samozrejme, čiastočne aj ocko). Ale moja mamka nesie za ne väčšiu zodpovednosť, nakoľko som zuby zdedila po nej. Odjakživa som s nimi mala problémy. Vždy boli síce silné a biele, no boli veľké. Ako malá som nosila strojček. Ruku na srdce, kto nie. Ale ja som nosila taký ten nočný strojček, ktorý som si každé ráno našla vypľutý pod posteľou. Sestra mala zelený. Strašne som jej ho závidela a občas som si ho tajne požičiavala. Ja som mala taký hnusný, staroružový. Dolné zuby mi to však nevyrovnalo a dodnes ich mám krivé ako cesta do pr…. ako cesta do Prahy. Ale keď rozprávam, keď sa usmievam, smejem či dokonca aj rehocem, tak mi tie dolné nie je vidieť. Takže koniec koncov je to v poriadku.


Vráťme sa však k tým horným. No hej, sú veľké. Už na základnej sa mi vždy všetci smiali. Z prezývok ako „lopata, kobyla či koník“ mám komplexy dodnes (ale dnes si to už tak k srdcu neberiem, ako som si to brala kedysi). Sranda, že slovo dokáže ublížiť viac ako facka. Stalo sa mi, že keď som prišla do školy, tak ma poniektorí namiesto „ahoj Peti“ pozdravili „íííháá“. Vždy som sa tvárila, že mi to absolútne nevadí. Keby som bola dala najavo, že mi to prekáža, bolo by to ešte horšie. No a potom som vyrástla. Odkedy som veľká, nikto sa mi nevysmieva. Moje zúbky sú pekné, rovné a biele. A možno trošku veľké. Ale už mi to vôbec nevadí.


Najúprimnejšia láska je detská. Ale deti ľúbia v podstate každého. Keď som bola mladšia, deti sa ma akosi báli. Odvtedy sa k nim neviem správať. Neviem, čo mám robiť, keď stretnem v meste známu s kočíkom, v ktorom sedí bábo. Neviem, ako sa im prihovoriť, či ich pohladiť alebo sa len usmiať. Preto, keď vidím nejakú známu v meste s kočíkom, obchádzam ju z troch kilometrov. Ale dnes to bolo iné. Pracovne som bola v škôlke, do ktorej som pred sto rokmi chodila aj ja. Pani vychovávateľka s nimi spievala a ja som tam tak sedela, čakala a pozerala sa na ne. Dievčatko s bledými vláskami sa na pani vychovávateľkinu pesničku slušne povedané vykašľaľo a otočilo sa ku mne. Usmiala som sa. Dievčatko mi zakývalo a ja som jej odkývala. Detičky dospievali a teta vychovávateľka išla na záchod vytrieť riťku malému škôlkarovi. V momente, ako opustila miestnosť, sa malé dievčatko postavilo a rozbehlo sa ku mne.


„Ahoj.“ Pozdravilo jemným hláskom.

„Ahoj.“ Odzdravila som ho nesmelo.


Dievčatko ma objalo. Ja som bola v takých rozpakoch, že som sa nezmohla ani na slovo. Zrazu sa všetkých tých dvadsať malých človiečikov rozbehlo ku mne a začali ma všetky zdraviť a objímať. Malé dievčatko s bledými vláskami, štrbavými zúbkami a modrými šatočkami ma chytilo za ruku a povedalo:


„Teta, máš krásne zuby!“


Usmiala som sa. Bola to najkrajšia veta, akú som vo svojom živote počula..

Šnúrky, ktoré nikto nepochopil

27.08.2010

Keď som bola malinká.. ach, nie, nie, hlúpy začiatok! Veď predsa ja som ešte stále malinká. Takže skúsim to ešte raz.. Keď som vo vlasoch nosila mašličky, keď som ešte nemala všetky zuby a keď som inú večeru ako krupicu s kakaom uvarenú ockom nepoznala, nikto nechápal môj systém viazania šnúrok na topánkach. Chodila som do škôlky. Keď bolo vonku pekne, vypustili nás [...]

Ach, tí dnešní samovrahovia sú strašne nudní!

17.07.2010

Bol na chate s kamarátmi. Mal prísť ešte jeden. Zobral si so sebou deku a šiel mu naproti. Lahol si na kolajnice a prikryl sa tou dekou. Pre istotu, aby rušňovodič v prichádzajúcom vlaku nestihol zareagovať na tmavú prekážku na koľajách. Ani nestihol.. Zistili mu ťažkú cukrovku. Nie je to choroba, s ktoru by sa nedalo žiť ale aj napriek tomu sa hovorí, že cukrovka je [...]

Milý Tóno Exupéry..

29.06.2010

. ..k tvojim okrúhlym, sto-desiatym narodeninám, Ti želám veľa čitateľov medzi všetkými generáciami a vekovými skupinami, veľa zmenených životov k lepšiemu vďaka le Petit Princovi a málo štikútkania v hrobe, aj keď na teba každý deň určite niekto myslí. Minimálne ja.. . Niekedy by som takého nejakého Malého princa pri sebe aj potrebovala. Takého, ktorý by sa ma [...]

Sept 11 Anniversary

Al-Kajdá, Islamský štát... Aká bude ďalšia hrozba?

19.09.2020 06:00

Útoky Al-Kajdá na New York a Pentagon 11. septembra 2001 sa stali symbolom terorizmu. Mŕtvi nie je sú zabudnutí, ale extrémistická hrozba sa aj zmenila.

Poprad nemocnica

Popradská nemocnica v rozklade. Chýbajú lekári, chorých oddeľuje igelit

18.09.2020 20:09

Kritická je situácia na internom oddelení v popradskej nemocnici. Z pôvodne asi 20 lekárov ostala len polovica.

česko koronavírus praha

Vrátia sa Česi k núdzovému stavu?

18.09.2020 19:51

Ústredný krízový štáb po viac ako štvrť roku obnoví v Česku svoju činnosť. Oznámil to premiér Andrej Babiš.

Zuzana Čaputová.

Čaputová odpustila časť trestu mužovi, ktorý bol odsúdený za držanie marihuany

18.09.2020 17:34

Hlava štátu zohľadnila aj to, že odsúdený s návykovou látkou neobchodoval. Po prepustení sa bude môcť postarať o svoju chorú rodinu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 7
Celková čítanosť: 9003x
Priemerná čítanosť článkov: 1286x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy