Založ si blog

Šnúrky, ktoré nikto nepochopil

Keď som bola malinká.. ach, nie, nie, hlúpy začiatok! Veď predsa ja som ešte stále malinká. Takže skúsim to ešte raz.. Keď som vo vlasoch nosila mašličky, keď som ešte nemala všetky zuby a keď som inú večeru ako krupicu s kakaom uvarenú ockom nepoznala, nikto nechápal môj systém viazania šnúrok na topánkach.


Chodila som do škôlky. Keď bolo vonku pekne, vypustili nás tety vychovávateľky von na dvor, ako také malé teliatka, až kým sme sa dosýta nenabažili všetkých tých nepočítačových hier. Vedierka a hrabličky do piesku sme si museli požičiavať a na jednu kolobežku, ktorá slúžila takmer stovke detí, sa čakalo v rade. Aby mala od nás teta kandidátka aspoň nachvíľku pokoj, na zasneženom dvore nám dala úlohu, aby sme spravili do čerstvého snehu stopu a aby sme ju vykrojili a doniesli jej ju ukázať. Nemožné! Ale na to som prišla až neskôr, po tisícke nepodarených stôp v snehu, ktoré sa mi nikdy v živote nepodarilo vykrojiť a zodvihnúť. Snehové stopy, červená kolobežka či presviedčanie kamarátky, že ak zje živú dážďovku, tak rýchlo vyrastie však nie sú tým, o čom som chcela hovoriť. Vlastne hovoriť o tom ani nemôžem, pretože kto by ma aj počúval. A preto píšem. Písať som začala snáď odkedy som sa písať naučila. To lebo vždy trepem jedno cez ôsme a miešam hrušky s kobercami. A keď píšem a niekto to nechápe, má možnosť sa vrátiť na začiatok a prečítať si to znova a potom poprípade ešte raz a možno aj trikrát.


Šnúrky na topánkach! To je presne to, o čom som chcela písať. Keď ma mamka, v tej dobe vlastným menom maminka, nosila každé ráno do škôlky (ocko to mal zatrhnuté od doby, kedy som mu cestou do škôlky vypadla zo saní a on si to všimol až v škôlke, kde ma, samozrejme, nenašiel a ja ako poslušné dieťa som ho s úsmevom na tvári čakala presne tam, kde som mu vypadla – sedela som v strede cesty), vždy mi pekne vyzliekla kabátik, vyzula topánky a obula papučky. Všetko pekne odložila do skrinky.


„A mami? Mohla by si mi na tých topánkach, čo sú v skrinke zaviazať šnúrky?“ prosila som ju každé ráno. A maminka mi tie šnúrky každé ráno zaviazala.


A pred obedom sme sa chodievali hrávať na dvor a pani učiteľky museli každému zaväzovať šnúrky. Ale mne nie! Ja som ich už mala zaviazané. No, jednoducho, išlo o to, že som si vybrala zo skrinky zaviazané topánky a pomaly, opatrne som rozuzlila šnúrku. Nie však klasicky, ale tak špeciálne. Na jednej strane tak, aby sa nerozviazala šnúrka úplne, no na druhej strane tak, aby sa mi noha zmestila do topánky. Ja som si nevedela viazať šnúrky ale po ich polovičnom rozuzlení som si pamätala, ako ich zauzlím naspäť. A vždy, keď ma niekto videl popamäti dávať šnúrky na pôvodné miesta a polohy, nechápavo krútil hlavou. Ja som tomu však chápala a to bolo hlavné. A potom prišlo leto a také tie topánky na suchý zips a bolo po paráde.

Ach, tí dnešní samovrahovia sú strašne nudní!

17.07.2010

Bol na chate s kamarátmi. Mal prísť ešte jeden. Zobral si so sebou deku a šiel mu naproti. Lahol si na kolajnice a prikryl sa tou dekou. Pre istotu, aby rušňovodič v prichádzajúcom vlaku nestihol zareagovať na tmavú prekážku na koľajách. Ani nestihol.. Zistili mu ťažkú cukrovku. Nie je to choroba, s ktoru by sa nedalo žiť ale aj napriek tomu sa hovorí, že cukrovka je [...]

Milý Tóno Exupéry..

29.06.2010

. ..k tvojim okrúhlym, sto-desiatym narodeninám, Ti želám veľa čitateľov medzi všetkými generáciami a vekovými skupinami, veľa zmenených životov k lepšiemu vďaka le Petit Princovi a málo štikútkania v hrobe, aj keď na teba každý deň určite niekto myslí. Minimálne ja.. . Niekedy by som takého nejakého Malého princa pri sebe aj potrebovala. Takého, ktorý by sa ma [...]

Teta, máš krásne zuby!

21.06.2010

Zuby. Má ich skoro každý. Za moje zuby môže moja mamka (samozrejme, čiastočne aj ocko). Ale moja mamka nesie za ne väčšiu zodpovednosť, nakoľko som zuby zdedila po nej. Odjakživa som s nimi mala problémy. Vždy boli síce silné a biele, no boli veľké. Ako malá som nosila strojček. Ruku na srdce, kto nie. Ale ja som nosila taký ten nočný strojček, ktorý som si každé ráno [...]

Sept 11 Anniversary

Al-Kajdá, Islamský štát... Aká bude ďalšia hrozba?

19.09.2020 06:00

Útoky Al-Kajdá na New York a Pentagon 11. septembra 2001 sa stali symbolom terorizmu. Mŕtvi nie je sú zabudnutí, ale extrémistická hrozba sa aj zmenila.

Poprad nemocnica

Popradská nemocnica v rozklade. Chýbajú lekári, chorých oddeľuje igelit

18.09.2020 20:09

Kritická je situácia na internom oddelení v popradskej nemocnici. Z pôvodne asi 20 lekárov ostala len polovica.

česko koronavírus praha

Vrátia sa Česi k núdzovému stavu?

18.09.2020 19:51

Ústredný krízový štáb po viac ako štvrť roku obnoví v Česku svoju činnosť. Oznámil to premiér Andrej Babiš.

Zuzana Čaputová.

Čaputová odpustila časť trestu mužovi, ktorý bol odsúdený za držanie marihuany

18.09.2020 17:34

Hlava štátu zohľadnila aj to, že odsúdený s návykovou látkou neobchodoval. Po prepustení sa bude môcť postarať o svoju chorú rodinu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 7
Celková čítanosť: 9006x
Priemerná čítanosť článkov: 1287x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy